Spoločnosť British Petroleum (BP) zverejnila 30. januára správu s názvom „Svetový energetický výhľad“ za rok 2023, v ktorej zdôrazňuje, že fosílne palivá sú v krátkodobom horizonte v rámci energetickej transformácie dôležitejšie, ale globálny nedostatok dodávok energie, emisie uhlíka naďalej rastú a ďalšie faktory pravdepodobne urýchlia zelenú a nízkouhlíkovú transformáciu. Správa predstavila štyri trendy globálneho energetického rozvoja a predpovedala rozvoj nízkouhlíkovej energetiky do roku 2050.
Správa poukazuje na to, že v krátkodobom horizonte budú fosílne palivá zohrávať dôležitú úlohu v procese energetickej transformácie, ale globálny nedostatok energie, neustály nárast emisií uhlíka a častý výskyt extrémneho počasia urýchlia globálny prechod na zelenú a nízkouhlíkovú energiu. Efektívny prechod musí súčasne riešiť energetickú bezpečnosť, cenovú dostupnosť a udržateľnosť. Globálna energetická budúcnosť bude vykazovať štyri hlavné trendy: klesajúcu úlohu uhľovodíkovej energie, rýchly rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, rastúci stupeň elektrifikácie a pokračujúci rast nízkeho využívania uhľovodíkov.
Správa predpokladá vývoj energetických systémov do roku 2050 podľa troch scenárov: zrýchlený prechod, nulová čistá emisia a nová energia. Správa naznačuje, že v scenári zrýchleného prechodu by sa emisie uhlíka znížili približne o 75 %; v scenári nulovej čistej emisie sa emisie uhlíka znížia o viac ako 95 %; v novom dynamickom scenári (ktorý predpokladá, že celková situácia svetového energetického rozvoja za posledných päť rokov vrátane technologického pokroku, znižovania nákladov atď. a intenzity globálnej politiky zostane v nasledujúcich piatich až 30 rokoch nezmenená) globálne emisie uhlíka dosiahnu vrchol v 20. rokoch 21. storočia a do roku 2050 sa znížia globálne emisie uhlíka približne o 30 % v porovnaní s rokom 2019.
V správe sa tvrdí, že nízke uhľovodíky zohrávajú kľúčovú úlohu v prechode na nízkouhlíkovú energiu, najmä v priemyselných odvetviach, doprave a iných odvetviach, ktoré je ťažké elektrifikovať. Zelený vodík a modrý vodík sú hlavnými nízkouhlíkovými uhľovodíkmi a význam zeleného vodíka sa s procesom energetickej transformácie ešte zvýši. Obchod s vodíkom zahŕňa regionálny obchod s potrubím na prepravu čistého vodíka a námorný obchod s derivátmi vodíka.
Správa predpovedá, že do roku 2030, podľa scenárov zrýchleného prechodu a nulových čistých emisií, dosiahne nízky dopyt po uhľovodíkoch 30 miliónov ton/rok, respektíve 50 miliónov ton/rok, pričom väčšina týchto nízkych uhľovodíkov sa bude používať ako zdroje energie a priemyselné redukčné činidlá, ktoré nahradia zemný plyn, vodík z uhlia (používaný ako priemyselná surovina na rafináciu, výrobu amoniaku a metanolu) a uhlie. Zvyšok sa použije pri výrobe chemikálií a cementu.
Do roku 2050 bude výroba ocele spotrebovávať približne 40 % celkového dopytu po nízkych uhľovodíkoch v priemyselnom sektore a v scenároch zrýchleného prechodu a nulových čistých emisií budú nízke uhľovodíky tvoriť približne 5 %, respektíve 10 % celkovej spotreby energie.
V správe sa tiež predpovedá, že v scenároch zrýchleného prechodu a nulových čistých emisií budú vodíkové deriváty do roku 2050 predstavovať 10 %, respektíve 30 % dopytu po energii v letectve a 30 %, respektíve 55 % dopytu po energii v námornej doprave, pričom väčšina zvyšku bude pripadnúť na sektor ťažkej cestnej dopravy. Do roku 2050 bude súčet nízkych uhľovodíkov a vodíkových derivátov predstavovať 10 %, respektíve 20 % celkovej spotreby energie v sektore dopravy v scenároch zrýchleného prechodu a nulových čistých emisií.
V správe sa uvádza, že v súčasnosti sú náklady na modrý vodík vo väčšine častí sveta zvyčajne nižšie ako náklady na zelený vodík, ale rozdiel v nákladoch sa bude postupne znižovať s pokrokom v technológii výroby zeleného vodíka, zvyšovaním efektívnosti výroby a zvyšovaním ceny tradičných fosílnych palív. V rámci scenára zrýchleného prechodu a nulových čistých emisií správa predpovedá, že zelený vodík bude do roku 2030 tvoriť približne 60 percent celkových nízkouhľovodíkových látok a do roku 2050 sa tento podiel zvýši na 65 percent.
Správa tiež naznačuje, že spôsob obchodovania s vodíkom sa bude líšiť v závislosti od konečného použitia. V prípade aplikácií vyžadujúcich čistý vodík (ako sú priemyselné procesy vysokoteplotného ohrevu alebo cestná doprava) je možné dovoz vodíka z príslušných oblastí prostredníctvom potrubí. V oblastiach, kde sú potrebné deriváty vodíka (ako je amoniak a metanol pre lode), sú náklady na prepravu prostredníctvom derivátov vodíka relatívne nízke a dopyt je možné dovážať z najvýhodnejších krajín sveta.
Napríklad v Európskej únii správa predpovedá, že v rámci scenára zrýchlenej transformácie a nulových čistých emisií bude EÚ do roku 2030 produkovať približne 70 % svojich nízkouhľovodíkov, pričom do roku 2050 klesne na 60 %. Z dovozu nízkouhľovodíkov bude približne 50 percent čistého vodíka dovážaných potrubím zo severnej Afriky a ďalších európskych krajín (napr. Nórsko, Spojené kráľovstvo) a zvyšných 50 percent bude dovážaných po mori z globálneho trhu vo forme vodíkových derivátov.
Čas uverejnenia: 6. februára 2023